| F4D-1 Skyray - Tamiya | ||
| Názov: | F4D-1 Skyray |
 |
| Výrobca: | Tamiya | |
| Mierka: | 1/72 | |
| Katalógové číslo: | 41 | |
| Počet dielov: | 63, čírich:2 | |
| Počet verzií: | 3 | |
| Rozmery: | dĺžka:190mm rozpätie:141mm | |
| Cena: | 450,-Sk |
 48kB |
 71kB |
 70kB |
 71kB |
 101kB |
 75kB |
 60kB |
|
Medzi rokmi 1956-1962 tvoril súčasť prvolíniových amerických námorných stíhacích stíhačiek operujúcich z lietadlových lodí aj z pobrežných základní veľmi nezvykle tvarovaný typ: Skyray - nebeská raja. Typický prepadový stroj, veľmi obľúbený pilotmi, určený k rýchlim obranným akciám do výšky 15 000 m, ochrane flotily a ku krátkym bojovým akciám. Prvý prototyp vzlietol 23.1.1951. Na jeho vzhľade sa podpísala aj práca Dr. A. M. Lippischa - konkrétnejšie Me 163 (uplatnila sa aj u súčasníka Skyray-a - F7U Cutlass). Skyray 3.10.1953 dosiahol absolútny svetový rýchlostný rekord - vôbec prvý na námornom lietadle určenom pre palubnú službu a zároveň posledný zalietnutý tesne nad zemou (30 a 60 m) -1211,746 km/h, pričom najrýchlejší pokus bol 1225,334 km/h. dosaihol aj rekord na uzavretom okruhu 100 km - 1171,788 km/h. Ďalšie rekordy dosiahol 22.5.1958, 3000m za 44.39s, 6000m za 1min 6s, 9000m za 1min 30s, 12000m za 1min 51s, 15000m za 2min 36s. V roku 1961 postupne vytlačili Skyray-a z prvolíniovej služby modernejšie F3H, F8U, F4H-1. V roku 1962 boli všetky preznačené, takisto F4D-1 na F-6A. Hlavné technické údaje:
Už pri kúpe modelu F4UD-1 od Tamiye som sa rozhodol, že si postavím lietadlo do vitrínky - bez úprav. Mal som k tomu dva dôvody: 1. úplný nedostatok stavebných podkladov (okrem monografie v starom L+K odkiaľ je aj úvod). 2. vysoká cena doplnkov. V graficky veľmi pekne upravenej a pevnej krabici nás čakajú nemenej pekné výlisky a obtisky (19 x 14 cm). Japonská precíznosť sa podpísala na dokonale čisto odstreknutých súčiastkach a perfektnom negatívnom rytí. Pracovné tempo môže tým pádom nabrať na obrátkach. Pokiaľ pracujeme podľa návodu, stavba je fakt neuveriteľne rýchla. Upozorním aspoň na nejaké maličkosti. Pred zlepením vrchnej a spodnej časti krídla je dobre prekryť vnútorné časti vstupného kanálu vzduchu k motorom kúskom plastikovej doštičky. Ušetrí nám to tmelenie na veľmi neprístupnom mieste, alebo pri pohľade do vstupu vzduchu bude vidieť spoj. To je snáď jediná chyba výliskov. Jemné dobrúsenie nás ešte čaká na nábežných hranách. Na každej polovici krídla sú tri malé aerodynamické plôšky - tie třeba opatrne začistiť. Pri kopletácii podvozku si treba dať pozor, aby sme neotočili nesprávne hlavné podvozkové nohy. Mne sa to totiž podarilo, ale to bola moja chyba, nie výrobcu. Pred nanesením farby na povrch používam na preleštenie kožu. Buď pracujem ručne, alebo modelárskou vŕtačkou. Preleštením povrchu začistíme aj tie najmenšie nerovnosti. Táto úprava sa mi zdá nevyhnutná pri používaní špičkových akrylových farieb. Tieto farby kryjú vo veľmi tenučkej vrstve, takže odhalia každú chybičku povrchu. Na druhej strane sa odmenia tým, že dajú vyniknúť aj tým najmenším detailom. Na podvozky a šachty som použil farbu Tamiya XF-2 (X-2), na spodné plochy Gunze Sangyo H-316 (FS 17 875) na horné plohy AeroMaster 1056 (FS 36 440), kryt radaru AM 1013, výtoková tryska - zmes leštiteľných Humbroliek. Šedú AeroMaster som preleštil pomocou flanelových kotúčikov a modelárskej vŕtačky. Celý povrch som opatrne oceruzkoval zastrúhanou pentelkou 0,3 mm. Potom som celý model prelakoval lesklým lakom Tamiya X-22 ako podklad pod obtisky, obtlačky, dekály (nehodiace sa škrtnite). Pri nanášaní dekálov som použil amatérske prípravky Set a Sol. Pod dekál kvapku 40% kyseliny octovej a na vrch zmes metylalkohol + éter + voda v pomere 1:1:1. Viem že existujú aj menej zapáchajúce (a určite menej škodlivé) prípravky, ale bohužiaľ ešte som ich nevlastnil. Dosť veľa trpezlivosti si vyžadujú veľkoplošné dekály na smerovku, hornú časť trupu, na prídavné nádrže a aj na vstupy vzduchu. Tieto som musel zamaskovať červenou farbou. Asi vďaka mojej nešikovnosti. Po dobrom zaschnutí dekálov som celý model prestriekal polomatným lakom AeroMaster 1002. Až po tomto poslednom striekaní som pristúpil k záverečnému zašpineniu povrchu. Myslím si, že je asi prirodzenejšie zašpiniť model až na záver, pretože keď model prestrikame lakom na patinu, celý povrch sa zjednotí a na skutočných lietadlách je to presne naopak. Povrch je "rozbitý" zatečením, ošlapaním, nerovnomerným ošetrovaním apod. Skyray-a som nechcel moc zašpiniť a olietať, pretože nebol v službe dlho a nemal som hodnoverné fotky skutočných strojov s väčším olietaním. Použil som suché kriedy KOH - I - NOR Hardtmuth Toison D`or, dajú sa aj rozpustiť, alebo umyť vodou. Na zvýraznenie detailov v podvozkových šachtách a podvozkoch som použil dym Gunze Sangyo H-95 Smoke Gray s matovadlom H-40 Flat Base. S týmto prípravkom sa výborne pracuje - perfektne zatečie a zvýrazní detaily. Dá sa aplikovať štetcom alebo striekaním pri nízkom tlaku. Na záver by som rád poďakoval pracovníkom fa. Tamiya že vyrobili veľmi, veľmi pekný model ešte krajšieho lietadla. CHECK SIX
|