Hviezdny stíhač alias Lietajúca rakva
História tohto bezosporu krásneho lietadla začala veľmi slávne – sériou svetových rekordov. Pokračovala bohužiaľ neslávne – sériou vdou po pilotoch, najmä v Nemecku, ale aj v Taliansku, Holandsku, Kanade. Príčiny vysokej nehodovosti boli rôzne, od neskúsenosti pozemného personálu, cez zlú ochranu strojov pred poveternostnými vplyvmi až po slabý výcvik pilotov. Na využitie maximálnych výkonov Starfighter potreboval značnú dávku zručnosti, pretože netoleroval žiadnu chybu v pilotáži. Odmenou pilotom za jeho zvládnutie boli vzrušujúce zážitky a prekonanie všetkých súčasníkov v akcelerácii, stúpavosti a rýchlosti. Tým sa potvrdila poučka, že lietadlo lieta tak ako vyzerá.
Ku stavbe tohto „bezkrídleho zázraku“ ma popohnala kúpa setu od CMK – 7057. Stavebnicu Revell F-104C – 04302 – 1/72 a plechy od rytiera Eduarda – 72 114 som už mal dávnejšie.
Po premeraní hlavných rozmerov to dopadlo pre Revell vcelku fajn. Horšie to bolo s tvarom trupu. V mieste vstupov vzduchu mu chýbajú na šírku aj výšku po 2 mm, ale zadná časť trupu má správny rozmer. Týmto sa vlastne strácajú charakteristické rysy F-104, určitá mohutnosť trupu (vzhľadom na jeho rozmery) a následné zužovanie smerom ku chvostu. Chybné sú ja prídavné nádrže – veľmi úzke. Čiastočne som sa uspokojil tým, že Starfighter-a pootváram, čím sa rozbijú tvary a zmiernia sa tieto dosť závažné chyby.
Výlisky sú spracované veľmi presne, s negatívnym rytím a čiastočne naznačeným nitovaním. Kryt kabíny je nepoužiteľný, je veľmi hrubý a nepresný. Materiál výliskov je veľmi mäkký a krehký. Ak by však Starfighter-a niekto staval z krabičky, bola by to stavba a la klik-klak, teda pomerne jednoduchá, rýchla a presná.
Skončime s meraním a porovnávaním a poďme pracovať. Začnime s kokpitom. Tu vznikol problém s osadením odliatku (PRU 1), treba pripomenúť že set do CMK je určený pre Hasegavu a ja som staval Revell, takže zástavba bola trochu zložitejšia. Ešte väčší problém môže spôsobiť nesprávne naznačenie umiestnenia prístrojovky (PP8) a zbytočne dlhý plech v strede prístrojového panelu. Tento plech treba odstrániť, preto že by celú prístrojovku zdvihol skoro o 2 mm a vôbec tam nepatrí. Tienitko prístrojového panelu (PUR 6) je potrebné zhora obrúsiť a nalepiť plechy od Eduardu. Časť okolo HUD je zakrytý v originály zelenou látkou, mne poslúžil nafarbený papierový obrúsok.
Sedačka C-2. Zo setu je výborná a nevyžaduje úpravy. Môžeme ju však doplniť v hornej časti o úzke pútacie pásy, po tri na každú stranu.
Pokračujeme eklektronikou a kanónom. V tejto fáze stavby je potrebné dať pozor na správne vyrezanie otvorov pre jednotlivé bloky a ich zlícovanie nasucho, pretože ich je veľa na malom priestore. Veľmi pekne je spracovaný blok spínačov s kyslíkovou nádržkou na pravej strane (PRU 4), pasuje ako do Hasegawy. Rovnako pekný je aj blok elektroniky + schránka nábojov za kabínou (PRU 5). Tu je trochu užší trup ako má Hasegawa, napravíme to dobrúsením. Máme ešte k dispozícii šachtu prednej podvozkovej nohy (PRU 12), tiež jej musíme jemne dohovoriť a potom zapadne tam, kde má. Môžeme ju doplniť o pár plechov zo setu od Eduardu a nejaké káblové rozvody. Rozhodol som sa otvoriť ešte na pravej strane turbínku záložného zdroja, na ľavej schránku kanónu. Tu prišiel vhod zdravotnícky materiál, ihly na hlavne kanóna, trochu plastiku a obľúbená Gunmetal-ka zn. Humbrol.
Kryty elektroniky a kabíny. Kryt bloku elektroniky za kabínou treba doplniť v zadnej časti o prepážku, zaslepiť trup za nábojovou schránkou, vyrobiť teleskopické podpery všetkých krytov. Tieto sú vyrobené z drôtu a ich hrubšie časti, sú znázornené viacerými vrstvami bielej farby Valejo. Vákuový kryt kabíny (C 1) som opatrne rozrezal o dolícoval. Vnútorné rámovanie je nafarbená páska Tamyia. Do hlavného krytu máme k dispozícii pár plieškov – zámky kabíny a spätné zrkadlá. Doplnil som ešte z drôtu vyrobenú konštrukciu ofukovania krytu kabíny. Plechový rytier nám vyrobil odvetrávacie otvory kanónu ktoré sú na spodnej časti trupu. Tento pekný kúsok plechu treba prihnúť a zapustiť do plastiku o jeho hrúbku, aby nám nevystupoval z povrchu. Na prednej časti nám ostáva upraviť ešte vstupy vzduchu. Dôležité je stenčiť hrany otvorov a opraviť odrezávače medznej vrstvy. Set obsahuje aj kontrolné dvierka do vzduchového kanálu(PRU 28). Ak sa rozhodneme ich otvoriť, musíme predĺžiť kanál až k lopatkám turbíny a vyrobiť rámovanie otvoru. Do tohto otvoru nie je moc vidieť, ale nebolo by to pravé orechové, nechať tento priestor prázdny. Na ľavú stranu som vyrobil kryt vstupu vzduchu do motora a otvoril hrdlo palivovej nádrže. Týmto máme prednú časť trupu hotovú a prejdeme na zadnú, kde nás čaká menej úprav. Začíname podvozkom. Šachta hlavného podvozku (PUR 18) je užšia ako otvor v Reveláckom trupe. Náprava nie je zložitá. Na pozdĺžne strany treba prilepiť bočnice o hrúbke 1 mm a tvar stačí okopírovať podľa dielu zo stavebnice. Dal by sa použiť aj originálny diel, ale odliatok je krajší a stačí ho doplniť o rozvody hydrauliky. Podvozkové nohy sú spracované pekne, ale nevyhneme sa malým úpravám. Odstránime výstupky znázorňujúce tiahla, slúžiace na skladanie podvozku, vyrobíme nové, doplníme kotviace oká a hydrauliku. Na zadnú časť podvozkových dverí (PRU 26, 27), doplníme reflektory predná časť dverí je na zemi zavretá, takže si ju nemusíme všímať. Kolesá som trochu „podfúkol“ na žehličke. Upozorňujem na opatrné nahrievanie pri nízkej teplote, aby sme nemuseli zháňať nové kolá. Na pneumatiky používam farbu Tire black - Aeromaster 1004, ale nanášam ju štetcom, vyzerá potom gumovejšie. Vnútorné disky som ešte doplnil o reliéf použitý zo setu Eduard.
Prejdime k motoru (PRU15). Po vyrezaní otvoru som doplnil na bočné steny trupu rebrá a káblové rozvody. Motor je trošku hrubšie spracovaný, ale po doplnení hadíc a patine je celkom použitelný. Pri zástavbe do trupu treba motor trochu dolicovať a sadne aj do Revellu. Pekne je spracovaný kryt motora (PRU25), kde môžeme doplniť hadičky vstupujúce do trupu. Set nám ponúka aj šachty brzdiacich štítov aj s novými štítmi. Šachty nie je nutné použiť, pretože Revell ich na rozdiel od Hasegawy urobil. Štíty sú v odliatkoch výborné (PRU23,24). Neodolal som ponuke Eduardu a na spodnej strane trupu som vysunul schránku brzdiaceho padáku. Stačí ohnúť pár plieškov a je to. Schránka sa mi zdala prázdna, tak som do nej vložil aj padák vyrobený z cigaretového papierika. S krídlami je minimum práce – stačí odrezať sloty, klapky a krídelká a prilepiť ich vychýlené. Môžeme sa rozhodnúť pre odliatky alebo použiť „odrezky“, sú úplne rovnaké, avšak, len keď sme presne rezali. S krídlami súvisia koncové nádrže, tým by sa patrilo zväčšiť priemer, ale nakoniec som ich neupravoval, len som vyrobil uzávery na plnenie paliva a stenčil krídelká. Vychýlená je ešte výškovka a tým máme všetky väčšie úpravy z krku. No, jednu úpravu som ešte nespomenul, pretože prišla na rad až na úplný záver stavby. Je to tryska. Cez zadný otvor som mal totiž uchytený model pri povrchovej úprave. Steny trupu sú stenčené, vnútro je vyrobené nové, v komore prídavného spaľovania sú nitovaním naznačené otvory, v tryske sú prirobené lamely aj s ovládaním a nafarbené Testorkami. V odliatkoch tiež nájdeme radar, ale po odrezaní krytu radaru sa úplne zničia ladné tvary Starfighter-a. Komu sa to páči, môže tak urobiť, ale nie je to moja parketa. Dostali sme sa konečne k povrchovej úprave. Záver patril nitovaniu, bohužiaľ mne dostupné výkresy neobsahovali kompletné nitovanie, tak mám doplnenú len časť. Zákon schválnosti sa prejavil aj tu. Keď bol Starfighter zbalený v kufri a cestoval na E-day, dostal som sa v múzeu u p. Tarantíka ku skutočným strojom a zistil som, koľko nitov mi ešte chýba. Aj taký je modelársky život. Povrch som po brúsení leštil koženými a filcovými kotúčikmi až do zrkadlového lesku. Samotnému použitiu farieb predchádzal zdĺhavý test rôznych strieborných farieb na rôznych povrchoch (čistý plast, Surfacer 1000, lesklá biela Tamyia, Metal Primer) pri rôznom riedení a rôznych tlakoch. Najlepšie mi vyšla leštitelná Gunze Sangyo č.218 Mr. Metal Color nanesená na dve vrstvy Mr. Surfacer 1000. Surfacer som riedil 1:5 až 1:6 a striekal pri tlaku 0,8-0,9 atm (bar), takže veľmi riedky a pri nízkom tlaku. Každá vrstva bola vyleštená filcovým kotúčikom do vysokého lesku. Farbu som tiež hodne riedil 1:4 až 1:5 a striekal pri rovnako nízkom tlaku. Tých vrstiev je však viac, dal som ich asi 10 alebo 12. Musia byť veľmi jemné. Každá je po vyzretí vyleštená tiež filcovým kotúčikom. Filc je jemný, hrúbka necelé 2 mm, priemer 30 mm, otáčky vyššie (pri napätí asi 8 V) a jemný prítlak. Pri takomto postupe farba pomerne dobre drží, nemaže sa, dá sa maskovať (páskou Tamiya viackrát nalepenou na ruku). Po stiahnutí pásky môžu zostať stopy, ktoré sa po jemnom preleštení stratia. Čím viac vrstiev nanesieme, tým viac farba dostáva hĺbku a kovovejší vzhľad. Takto upravený povrch neodporúčam lakovať žiadnym lakom. Vyskúšal som počnúc Gunze, Tamyia, Valejo, Aeromaster, LifeColor až po Future Floor Finish. Každý tvorí polarizujúcu vrstvu a zničí jemný kovový vzhľad farby. Strávil som hodne času pri študovaní vzhľadu F-104C, hlavne zo základne George AFB a 479 TFW odkiaľ pochádza predloha stavebnice. Ich povrch bol čistý, nelakovaný, alcladový plech, ktorý bol udržiavaný pozemným personálom vo vysokom lesku o to viac, keď šlo o veliteľský stroj ako v mojom prípade. Preto som sa snažil dosiahnuť čo najkovovejší vzhľad a čo najvyšší lesk. Takto upravený povrch má ešte jednu zaujímavú vlastnosť, približne po dvoch týždňoch začne mierne oxidovať, stratí sa neprirodzený odlesk a získa originálnejší vzhľad. Na E-day 2002 to bolo len 4-5 dní po poslednom striekaní, preto bol lesk ešte dosť vysoký. Nastal ešte problém s dekálmi. Boli trochu matné a pri skúšobnom nanesení to vyzeralo dosť špatne. Čo najviac som ich poorezával, nalepil na pásku Tamyia, prelakoval Gunze lakom a preleštil. Až potom som ich nanášal pomocou Mr. Mark Softer na povrch. Záver patril nalepeniu všetkých krytov pomocou Herkulesu, zvýrazneniu rytia rozpustenými kriedami v jarovej vode, výrobe pinov, rebríka a podobne. No nezabudol som ani na slávnostný roll aut obyvákom a pristátie na podložke. Podložka má aj určitú spojitosť z históriou Starfighter-a. Ak niekto tipuje, že má tvar rakvy, tak je to správny tip. Chcel by som ešte spomenúť výborné nové patinovacie farby LifeColor – Tensocrom, ktoré som použil a pre zaujímavosť, niektoré drôtiky sú použité z originálnej B-17G havarovanej na Slovensku neďaleko od nás. Ak ste sa dočítali až sem, tak Vám ďakujem za trpezlivosť a ďakujem aj všetkým ktorí mi pomohli s podkladmi a užitočnými radami a snáď niekedy nabudúce Do-čítania.
|
