Názov:	A5M4 Claude
Výrobca:	Fujimi
Mierka:	1/72
Katalógové číslo:
Počet dielov:
Počet verzií:
Rozmery:
Doplnky:
Cena:

76kB	70kB	84kB	72kB
78kB	85kB	72kB	71kB
74kB	66kB	83kB	79kB
73kB

Zlatý Claude História prvého moderného jednoplošníka japonského námorníctva Mitsubishi A5M vzor 96, začala vypísaním špecifikácií 9-Shi v r. 1934 velením cisárskeho námorníctva. Išlo pravdepodobne o najmodernejší stroj tejto kategórie na svete. Prvý prototyp Ka-14 bol dokončený v roku 1935. Skúšobný piloti od začiatku oceňovali vysoké výkony, vynikajúcu obratnosť a výborné vlastnosti pri štarte a pristátí. Maximálna rýchlosť 444 km.h-1 bola tak vysoká, že sa námorníkom o nej ani nesnívalo. Cisárske námorníctvo dostalo do výzbroje typ ktorý výrazne posunul výkony stíhacieho letectva dopredu a pomohol Japonsku vybojovať vzdušnú prevahu vo vojne s Čínou a hral dôležitú úlohu aj v úvode vojny o Pacifik. Japonská verejnosť sa o existencii A5M1 dozvedela až 20.9 1937 po senzačnom víťazstve nad činskymi letcami. Tieto súboje, ktoré sa odohrali v priestoroch sídla čínskej vlády nad Nankingom, považujú mnohí historici za pravý začiatok II.svet. vojny. V leteckých súbojoch nad čínskym uzemím sa japonskí piloti stretli aj s vážnym súperom - sovietskymi Polikarpovmi I-152 a I-16. Skutočné súboje najlepších lietadiel oboch strán potvrdili vysokú obratnosť A5M vo vertikálnych aj horizontálnych manévroch, kde sovietov prekonával. Mal však slabšiu palebnú silu a aj pancierovú ochranu. Japonci to však vyrovnávali väčšími bojovými skúsenosťami. V tejto vojne sa prejavila vlastnosť s ktorou sa pôvodne nepočítalo, ale v boji bola veľmi užitočná. Bola to úžasná robustnosť konštrukcie, schopná vydržať veľké bojové poškodenie. Jeden príklad za všetky: pilot Kanishi Kashimura sa 9.12.1937 zrazil s čínskym Curtis Hawk III. Prišiel o tretinu krídla, nehavaroval, ale dokázal sa s takto zničeným strojom vrátiť a pristáť. Táto udalosť je pomerne dobre obrazovo zdokumentovaná a Kashimura sa stal národným hrdinom. Vrchol kariéry pre A5M bol v rokoch 39-40 a bojovo dosluhoval až v roku 1942. Cvičná dvojmiestna verzia "K" vydržala až do záveru vojny. A úplný záver kariéry patril samovražedným kamikadze v lete 1945. Od histórie predlohy prejdime k modelu. Stavebnica Fujimi je už na prvý pohľad veľmi príťažlivá a láka k rýchlostavbe. Výlisky majú jemné negatívne rytie a po zložení nasucho krásne lícujú. Celá stavba je naozaj veľmi jednoduchá a rýchla. Pri presnom lepení nemusíme použiť tmel. Malé úpravy sa týkali kokpitu, mierne som upravil podlahu, aby lícovala s výrezom v trupe. V podvozkových papučiach som odstránil vodiace drážky tak, aby sa dali kolá nasunúť až na záver a nemusel som ich maskovať pri striekaní. Vo vnútri krytu motora som tiež odstránil drážky, pretože by ich bolo po zlepení vidieť a motor s krytom som nasadil po záverečnom finiši. Odvŕtal som výfuky, prerezal som ovládacie plochy a tiež žalúzie na motorovom kryte. Vyrobil som novú pitotku z injekčných ihiel. Na celom povrchu som prehĺbil jemné rytie pilkou a rydlom. Doplnil som ešte upínacie pásy na sedačku a napatinoval interiér. Vždy sa však nájde niečo na výraznejšie zlepšenie. V L+K 24,25,26/91 vyšla monografia z pera M.Balousa, z ktorej je čerpaný aj úvod a obsahuje aj pekný výkres od S. Smékala s vyznačeným nitovaním. Neodolal som týmto podkladom a povrch som onitoval. Riadil som sa výkresom a dobovými fotkami. Po onitovaní som povrch jemne prebrúsil 2000-kou pod vodou a preleštil. Nasledoval Surfacer 1000, dve vrstvy, každá preleštená. Návod nám ponúka 3 kamuflážne verzie, ja som si vybral stroj z 12.kokutaj z r. 1939 ktorý pilotoval jeden z najlepších japonských pilotov Saburo Sakai. Jeho stroj bol odetý v zlatom kabáte a to bola malá výzva na experimenty. Návod nám odporúča zlatú farbu Gunze, ale táto cesta sa mi nepáčila, pretože povrch by nezodpovedal skutočnosti, tak som sa snažil vymyslieť niečo hodnovernejšie. Vyskúšal som ísť cestou originálneho postupu, kovový povrch bol prestriekaný lakom, ktorý vytvoril zlatý nádych. Na základ som použil striebornú Gunze Sangyo Mr. Color č.8, na krídelkách je použitý svetlejší odtieň. Pripravil som si zmes farieb Tamiya clear yellow X-24, clear orange X-26, clear red X-27 a smoke X-19, v dosť neurčitom pomere tak, aby mala zlatý odtieň. Farby som riedil originálnym riedidlom, v pomere 1:4 až 1:5 a striekal při tlaku 0,8 bar. Už samotné tieto farby zdôraznili nitovanie. Po vyzretí tejto "zlatej" vrstvy som naniesol dekály pomocou Mr. Mark Softeru. Perfektne okopírovali povrch, ktorý bol po Tamiyách ideálne hladký. Na chvost som použil červenú Tamiyu zvýraznenú "predtieňovaním", motorový kryt je nastriekaný Aeromasterkou a preleštený. Po vyzretí dekálov som povrch prestriekal Tamiya Smoke X-19 a lesklým lakom Gunze Mr.Color č.155 super clear. Záverečná patina patrila rozpusteným kriedam špinavočierneho odtieňa, napusteným do liniek a suchým kriedam na jemné zašpinenie. Vo finiši som ešte zvládol malú podložku a Zlatý Claude bol hotový. 72x zmenšený Zlatý Claude na rozdiel od svojho veľkého vzoru nevie lietať. Na jednej výstave zažil aj skutočné núdzové pristátie, ale všetko sa dalo opraviť, o čom svedčia aj fotografie.